Bez mučenia priznávam, že som kinofil. Niekto pestuje paradajky, niekto má doma zbierku motýľov, niekto je vášnivý turista a ja?..no ja PRUDKO:-)) rada pozerám filmy..ale nie tie trápne jednoduché Márie...pekný kvalitný filmík..s myšlienkou, posolstvom...filmy, ktoré ma chytia za srdce, nútia ma rozmýšľať , bilancovať..
..minule ma zaujal film s Audrey Tatou -Príliš dlhé zásnuby-
Film a la Amélia z Monmartru,zaplnený množstvom bizarných postavičiek, príbehov, ktoré na seba nadväzujú..spočiatku som bola stratená v spleti francúzskych Jeanov, Michelov, Sebastianov, ale po chvíli ma zapisovanie mien na lístok prestalo baviť a plne som sa vžila do príbehu
Audrey je tu opäť kočka, očarí svojím typickým fchrancúzskym šachrmom.. aj, keď má ochrnutú nohu..životom ju verne sprevádza jej priateľ z detstva, s ktorým sa neskôr zasnúbi..ten odchádza bojovať na front a keď sa po skončení vojny nevracia , Audrey sa ho rozhodne ísť hľadať..ďalej vám neprezradím ani slovo..bežte do požičovne a pozrite si to sami
.. dopredu upozorňujem, aby ste si určite pred pozeraním doplnili zásoby papierových vreckoviek , u mňa pošiel celý balíček ... v kine som bola s mojím priateľom -ten typ chalan, čo by neublížil ani muche, ale dosť si zakladá na svojom drsnom:-)))imidži) a keď som sa naňho občas kútikom očka pozrela, tiež voľáko podozrivo posmrkával..alebo, žeby tam niekto krájal cibuľu?.))sa nebojte zasa..nie je to taký typický presladkovený romantický cukríkový film, z ktorých dostávam zubné kazy...no priznávam, že ku koncu som sa modlila, aby Audrey našla svojho snúbenca živého(jááj ja hlava deravá, skoro som prezradila koniec...ospravedlňujem sa )
Tak pozeraniu zdar!
Komentáre